Gréckokatolícka cirkev
Farnosť Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Zdobe
História farnosti:
Dejiny farnosti a farského chrámu. Dejiny obce do roku 1918 a po roku 1918. Ako bolo spomenuté, prvá zmienka je z roku 1337. Vtedy obec patrila benediktínom v Krásnej nad Hornádom. V 16. storočí prešla do majetku Gašpara Seredyho. Od roku 1562 patrila jezuitom v Trnave. V roku 1776 študijnému fondu. V 19. storočí patrila semináru v Ostrihome. V rokoch 1938-1945 bola obec pripojená k Maďarsku pod názvom Izdoba. Podľa tradície ľudí, Zdoba bola už oddávna gréckokatolíckou farnosťou. Dôkazom toho, že ľud bol nábožný a mal v úcte svoj chrám, je erb Zdoby, ktorý bol získaný z historických záznamov obce. Z tradície vieme, že v Zdobe bol drevený chrám, ktorý pravdepodobne stál v dnešnej farskej záhrade. Dnešný gréckokatolícky chrám bol postavený v roku 1805 v štýle klasicizmu, upravený bol v roku 1912. Chrám je zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie (Zosnutiu Presvätej Bohorodičky).
Kňazi pôsobiaci vo farnosti.
- Cisenko Johanes 1773-1795 - 22 rokov
- Hodobay Bazilius 1795-1805 - 10 rokov
- Tabakovič Joanes 1805-1817 - 12 rokov
- Zubrický Michal 1817-1850 - 33 rokov
- Lipcsey Michael 1850-1870 - 20 rokov
- Artim 1870-1871 Od roku 1871 – v tomto období nebol kňaz, určite ho zastupovali. 1877 – nedá sa zistiť čo sa vtedy stalo.
- Majoroš Michael 1877-1894 - 17 rokov
- Harčár Nikolaus 1894-1933 - 39 rokov
- Kokinčák Mikuláš 1933-1951
Nastupuje obdobie pravoslavizácie:
Kňazi: Vojtech Šalamún 1952-1954, Vojtech Slivarik 1955, Fedor Sivák 1956-1961, Jozef Anďal 1961-1968. Kňazi Vojtech Slivarik a Jozef Anďal konvertovali ku gréckokatolíkom.
Nástup gréckokatolíkov:
- Kokinčák Mikuláš 1968-1974 - 23 rokov
- Zastupovanie z farnosti Košice 1974-1976 - 2 roky
- Vasiľ Michal 1976-1997 - 21 rokov
- Miňo Jozef 1997-2004 - 7 rokov
- Maďar Marek 2004
Farský chrám:
Chrám sa skladá z troch častí: predsieň, loď a svätyňa. Vo svätyni za oltárom sa nachádza obraz, „Uspenije Presvjatoj Bohorodicy“. Na strope vo svätyni je stropná maľba Najsvätejšej Trojice. Všetky maľby sú od košického maliara Orosza. V chráme sa nachádza Ikonostas, ktorý bol postavený v septembri roku 1912. Rezbárom a oltárnym staviteľom bol Anton Helfer z Bardejova. Ikonostas bol postavený za o. Harčara. Oprava Ikonostasu a oltára bola prevedená v r. 1982. Túto opravu vykonala Chrámová služba – Červený Kostelec, za o. Michala Vasiľa. Opravu prevádzali J. Rosa, M. Havrila a Ján Kozák. V lodi chrámu sa nachádzajú stropné maľby: Vzkriesenie, Krst Pána Ježiša, štyria evanjelisti. Tieto maľby namaľoval tiež maliar Orosz. Pri oprave chrámu v roku 1982, tieto maľby boli rekonštruované. Reštaurátorom bol A. Achak z chrámovej služby Č. Kostelec. Na stenách sú menšie obrazy sv. Cyrila a Metoda a sv. Michala archanjela. Tieto boli zhotovené v roku 1982 pri obnove chrámu. Na stenách lode je Krížová cesta v reliéfoch, ktorú zhotovil vtedajší o. Michal Vasiľ. V interiéri sa nachádzajú obrazy akademického maliara Mikuláša Klimčáka a to obraz Kráľovnej pokoja a po stenách Sv. Cyril a Metod, a z druhej strany sv. Gorazd a sv. Naum. Vo svätyni nad žertvenikom je obraz Pána Ježiša od známeho východoslovenského maliara Bohdanovského. V predsieni je obraz sv. Tadeáša, ktorý namaľoval o. Michal Vasiľ. Posviacka chrámu bola v roku 1983. Svätenie vykonal vtedajší diecézny biskup Mons. Ján Hirka, v tom čase ordinár Prešovskej diecézy. Farnosť bola pravdepodobne založená v r. 1773.
Kontakt:
Adresa: Gréckokatolícka cirkev, farnosť Zdoba 40, 044 41
Telefón: 055/6854234, mobil 0911 711 877
E-mail: kemil@aetos.sk
Duchovná správa
- Mgr. Marek Maďar
Obec
Sviatok
Meniny má Ida, Liana, Pamfil, Pamfília
Zajtra má meniny Miloslava, Flavián, Flávius, Silván, Silvín, Flávia, Milomíra, Miluša, Silvána
Mobilná aplikácia
Hospodárenie obce
Natur pack
Certifikát za rok 2023.pdf Typ: PDF dokument, Velkosť: 3.5 MB
Certifikat za rok 2022.pdf Typ: PDF dokument, Velkosť: 507.68 kB
Pranostiky
Pranostika na akt. mesiac
Keď sa mačka cez fašiangy na slnci opeká, potom v pôste za kachle uteká.
Pranostika na akt.deň
O svätej Juliáne priprav voz a schovaj sane.