Vitajte na oficiálnej stránke obce Sady nad Torysou

SADY NAD TORYSOU - ZDOBA

Prvú písomnú zmienku o obci poznáme z roku 1335, presne z opisu chotára Krásnej nad Hornádom. Tu sa spomína cesta, ktorá do Krásnej vedie zo Zdoby. V roku 1337 sa vykona súpis majetkov Benediktínskeho opátsva v Krásnej a medzi nimi sa spomína aj Zdoba. Zdoba priamo hraničila s mestom Košice, pretože Košická Nová ves v tom čase ešte neexistovala. Územím dnešnej Košickej Novej vsi prechádzala spomínaná cesta.

Zdoba taktiež priamo susedila s Krásnou nad Hornádom a dozaista patrila k základném majetku opátstva, avšak sa nezachovali dokumenty z 12. a 13. storočia, ktoré by opísali, ako opátstvo tento majetok nadobudlo. Prvá písomná zmienka o obci, ktorá sa zachovala, teda pochádza z čias, kedy už Zdoba bola rozvinutá dedina. Historik Branislav Varsik sa domnieva, že história Zdoby dozaista siaha do 12. storočia. Opátstvo v Krásnej naviac získalo aj dedinu Hrašovík, ktorá sa nachádza severne od Zdoby, takže o Zdobu neboli ani žiadne spory so susedmi.

Portálny súpis Abaujskej stlice z roku 1427 udáva, že v Zdobe bolo 17 port, čiže usadlostí. Ak na jednu portu počítame aspoň päť obyvateľov, v Zdobe žilo minimálne 85 ľudí. Potom však dedina prešla úpadkom, pretože portálny súpis z roku 1553 udáva, že v Zdobe sa nachádzali ibe dve porty.

Súpis domov Abaujskej stlice z roku 1598 udáva, že v Zdobe sa nachádzalo 10 domov, ktoré však už nepatrili krásňanskému opátstvu, ale ostrihomskej kapitule. Inventár a urbár krásňanského opátstva z roku 1608 udáva, že v Zdobe sa nachádzajú 4 domy s celými sesiami, 4 domy s polovičnými sesiami a 4 domy prázdne.

Desiatkový súpis z roku 1565 udáva, že v Zdobe žije 11 sedliakov a jeden želiar. Ich mená sú nemeckého, maďarského a neistého pôvodu, prípadne sú nečitateľné. V posledných dvoch storočiach stredoveku teda v dobe došlo k pretrhnutiu kontinuity slovenského obyvateľstva a podobne ako v Košických Olšanoch a v Bysteri aj tu došlo k výraznejšiemu usadeniu nemeckého obyvateľstva. Aj v roku 1565 sa tu vyskytujú nemecké mená, aj keď v tom čase bol do týchto oblastí výrazný prílev maďarského obyvateľstva, ktoré utekali na sever pred Turkami.

Na prelome 17. a 18. storočia sa Zdoba takmer úplne vyľudnila. Súpis poddaných z roku 1715 udáva, že tu žili len dvaja poddaní, v roku 1720 dokonca len jeden poddaný. Poznámka v súpise z roku 1715 uvádza, že v obci sa nachádzajú opustené a spustnuté domy.

Po roku 1720 sa do obce sťahovalo nové, prevažne slovenské gréckokatolícke obyvateľstvo. Konskripcia cirkví a farárov z roku 1746 udáva, že v Zdobe sa rozpráva slovensky a maďarsky, pričom prevláda slovenčina. Podľa vierovyznania vyzerala skladba obyvateľstva takto: 10 rím. katolíkov, 30 gr. katolíkov, 2 luteráni, 3 kalvíni a 5 detí. V roku 1746 mala teda obec 50 obyvateľov a jedného gréckokatolíckeho farára, ktorý kázal v tunajšom drevenom kostlíku.

Lexikón z roku 1773 udáva, že v Zdobe sa rozpráva prevažne po slovensky. Podľa sčítania obyvateľov v roku 1900 sa tu k slovenskej národnosti hlásilo 96,9 percent obyvateľov.

Genéza názvu:

  • 1335 - 1382 Sdoba
  • 1337 - 1437 - 1558 - poss. villa Sdoba, Zdoba
  • 1385 - Blasius de Zdoba
  • 1410 - 1769 - Ozdoba
  • 1410 - 1769 - Ozdoba
  • 1427 - Zdoba
  • 1553 - Zdoba
  • 1565 - Zdoba
  • 1608 - Zdoba
  • 1746 - poss. Zdoba
  • 1808 - slovensky: Zdoba
  • 1851 - Zdoba
  • 1903 - slovensky: Zdoba, maďarsky: Zdoba
  • 1906 - slovensky: Zdoba, maďarsky: Zdoba
  • 1913 - úradne maďarsky: Izdoba

Historik Branislav Varsík označuje pôvod názvu obce nasledovne: "Názov Zdoba je slovanského pôvodu a pochádza od osobného mena Zdoba, ktoré zasa pochádza od abstrakta zdoba; staroslovanské zdobný značilo dobrý. Názov dediny Zdoba však neprešiel prirodzeným vývinom v slovenskej reči a nezachoval sa so sufixom, lebo už v stredoveku bola v Zdobe a na jej najbližšom okolí pretrhnutá kontinuita pôvodného slovenského obyvateľstva. Slováci, ktorí sem začali prenikať v novoveku, zvlášť v 18. storočí, prevzali späť maďarskú formu názvu Zdoba, teda bez sufixu.

Nakoniec poznamenávame, že úradný maďarský názov Izdoba bol zavedený v prvom decéniu 20. storočia na návrch Melicha, ktorý názov považoval tiež za slovanského pôvodu a dával ho do súvislosti do slovom ozdoba, ktoré vraj pri vzniku miestneho názvu mohlo znamenať: miesto pre niečo hodné."

SADY NAD TORYSOU - BYSTER

Prvú písomnú zmienku o obci Byster poznáme zo záznamov o vyberaní pápežských desiatkov, konkrétne v rokoch 1332 - 1335. V už vyvinutej dedine sa nachádzala fara, kde slúžil Gregor, celým menom Gregorius sacerdos de Bester. Keď v roku 1337 opisovali hranice majetkov kláštora v Krásnej nad Hornádom, nachádza sa medzi nimi aj osada Byster. Nevieme však odkedy patril Byster kláštoru, ale na základe jeho histórie je možné sa domnievať, že sa stal už jeho základným majetkom. Podobne ako v Košických Olšanoch, tak sa v stredoveku usadili Nemci aj v Bysteri. To dokladá aj listina, ktorú v Košiciach vystavila mestská rada v roku 1377. Informuje o predaji rolí na území mesta Henrichovi z Bystera. Z toho istého roku sa zachoval opis hraníc obce Byster: Začínali sa pri rieke Torysa, kde sa vlieval Imrichov potok (tečie cez dedinu) do rieky a smerovali na sever, kde sa stretali s hranicami Olčavra, čiže dnešných Košických Olšian. Na juhu hraničili s Košickou Poliankou. Pri opise hraníc sa spomína aj "strata publica" - cesta vedúca z Bystera do Košickej Polianky. Portálny súpis Abaujskej stolice z roku 1427 udáva, že sa v Bysteri nachádzalo 20 port, čiže usadlostí. Aj na jednu portu počítame aspoň päť ľudí, obec mala aspoň sto obyvateľov. Potom však nastal úpadok, čo dokumentuje portálny súpis z roku 1553. Ten udáva, že v Bysteri sa nachádzalo už len 5 port. Obec stále patrila opátstvu. Spis domov Abaujskej stolice z roku 1598 však už udáva, že Byster má 26 domov. Inventár a urbár majetkov opátstva z roku 1608 Byster opisuje ako obec, kde je 7 domov s celými usadlosťami, 4 s polvičnými usalosťami, 8 želiarov a 4 domy boli prázdne. Desiatkový súpis z roku 1565 udáva, že v Bysteri žilo 11 poddaných sedliakov a traja želiari. Zachovali sa aj osobné mená sedliakov - Kozma (2x), Podas, Polth, Hadarso, Biro, Jwhas, Perselth, Ladna, Kalbeth a Haynal. Mená želiarov boli Bodnar, Pap a Warga. V druhej polovici 16. storočia a začiatkom 17. storočia sa tu nachádzali protestantskí kňazi maďarského pôvodu - kalvíni. Súpis kostolov jágerského biskupstva z konca 17. storočia udáva, že bysterský kalvínsky kostol leží v rozvalinách. Na základe uvedených priezvísk a prítomnosti kňazov možno dedukovať, že v druhej polovici 16. storočia sa tu rozprávalo prevažne maďarsky. Zmena nastala v 17. a začiatkom 18. storočia. Napríklad v roku 1715 v Bysteri žili len dvaja sedliaci a dvaja želiari, ale v roku 1720 už osem sedliakov. Konskripcia cirkví a farárov z roku 1746 udáva, že ľud v obci hovoril ako maďarsky, tak aj slovensky. V tom čase sa tu nachádzalo už 104 obyvateľov, z toho 6 rím. katolíkov, 25 gr. katolíkov, 1 luterán, 37 kalvínov a 35 detí. Z toho maďasky hovorili prevažne kalvíni. Lexikón z roku 1773 udáva, že sa tu však rozprávalo prevažne maďarsky, aj Fenyés uvádza v roku 1851 Byster ako maďarsko-slovenskú dedinu. V roku 1851 bola obec podľa zloženia náboženského presvedčenia v takejto skladbe: 180 kalvínov, 149 rím. katolíkov, 50 gr. katolíkov a 21 luteránov. Počet detí nie je uvedený, ale obec mala už 400 dospelých obyvateľov. Po tomto roku sa dedina poslovenčila. Genéza názvu: 1332 - 1335 - de Bester, de Bestur 1337 - poss., villa Bezter 1337 - de Byster, de Bystra 1427 - Bezther 1537 - Bezther 1565 - Bezther 1598 - Bezter 1773 - slovensky: Bisstar, maďarsky: Beszter 1808 - slovensky: Bystar, maďarsky: Beszter 1851 - slovensky: Bisztár, maďarsky: Beszter 1903 - slovensky: Byster (Bystrian) 1906 - slovensky: Bester Historik Branislav Varsik udáva, že názov obce je slovenského (slovanského) pôvodu, ale jeho ďalšie modifikácie sú dôsledkom toho, že v obci sa permanentne neudržalo pôvodné slovanské obyvateľstvo, a tak ako obec, aj on v určitých časoch prešiel pomaďarčením. Pravdepodobne vznikol od slova "bystrý", čo môže poukazovať na vlastnosť potoka, ktorý preteká obcou.